Architekt Fischer von Erlach plánuje poľovnícky zámok
V roku 1685 získal slávny obranca Viedne pred Turkami gróf Ernst Rüdiger von Starhemberg panstvo Engelhartstetten spolu s dedinou Niederweiden. Niekoľko sto metrov od zámku sa nachádzal impozantný stredoveký hrad Grafenweiden, avšak v tomto čase bolo z neho vidieť už len ruiny a opustenú dedinu prerastenú húštinou.
Gróf Ernst Rüdiger von Starhemberg poveril v roku 1693 architekta Johanna Bernharda Fischera von Erlacha naplánovaním malého poľovníckeho zámku, ktorý mal stáť neďaleko zabudnutej dedinky Niederweiden. Architekt mal predstavu letohrádku, ktorého kompozícia pozostávala z troch hlavných foriem (ovál, obdĺžnik, štvorec), s okrasnou záhradou. Vedúci motív Fischerovho štýlu je jasne rozpoznateľný podľa trojdimenzionálneho členenia fasády: prečnievajúce a naopak dovnútra siahajúce stavebné časti, vyvýšená oválna sála v strede a atika korunovaná množstvom sôch. Na západ od zámku sa sa taktiež zriadili dve malé hospodárske budovy, kuchyňa na prípravu diviny a cukráreň.
Princ Eugen novým vlastníkom zámku
V roku 1726 získal princ Eugen od vdovy grófky Márie Jozefy von Starhemberg panstvo Engelhartstetten ako aj vtedy nazývaný „poľovnícky zámok Engelhartstetten“ za 177 000 zlatých. Novo získané panstvo spojil s panstvom Hof. Od tohto obdobia sú obidva zámky bez výnimky v spoločnom vlastníctve.
Princ Eugen nechal v zámku zmeniť len málo. Iba jeden zo štyroch obytných apartmánov sa pre zámockého pána architektonicky prispôsobil. Na východ od zámku nechal princ Eugen zriadiť ďalekosiahlu záhradu, ktorá bola podľa stredovej osi rozdelená na poľnohospodársku úžitkovú časť (s plochou pre ovocie a zeleninu) a parkovú časť. Táto rokoková záhrada so všelijakými schovanými kútikmi, kľúkatiacimi sa chodníčkami a ohromnými trávnatými plochami je dôkazom zmeny v záhradnom umení: zatiaľ čo záhrada zámku Schloss Hof podlieha prísnej symetrii baroka, v záhrade zámku Niederweiden je najdôležitejším kompozičným pricípom hravosť a nepravidelnosť.
Zámok Niederweiden ako miesto pre slávnosti
Po smrti vojvodcu a milovníka umenia princa Eugena v roku 1736 zdedila jeho neter Anna Viktória Savojská obidva zámky a o dva roky neskôr ich darovala svojmu ženíchovi, durínskemu princovi Jozefovi Fridrichovi von Sachsen-Hildburghausen ako svadobný dar. Zámok Niederweiden, v ktorom sa postavila aj záhradná divadelná scéna, sa tým stal dejiskom opojných slávností. V roku 1754 však neľahké finančné okolnosti donútili princa zámky predať, čo možno s najväčším ziskom. Počas štvordňovej slávnosti tak princ podnietil svojich čestných hostí, Máriu Teréziu a jej manžela Františka Štefana Lotrinského, ku kúpe.
Prestavba počas vlastníctva Márie Terézie
V roku 1755, rok po veľkej slávnosti, získala Mária Terézia obidva zámky za 400 000 zlatých a darovala ich svojmu manželovi. Cisárskemu páru zostávalo už len 10 spoločne prežitých rokov, počas ktorých tieto majetky využívali prevažne na poľovačky.
Po smrti Františka Štefana Lotrinského v roku 1765 poverila Mária Terézia c.k. vrchného dvorného architekta Nikolausa von Pacassi prestavbou zámku. Plochá strecha s atikou sa tak nahradila manzardou. Postranné schodisko viedlo do komnát prvého poschodia, na ktorom sa nachádzali štyri apartmány s čínskymi papierovými tapetami a s početnými medirytmi. Oválnu sálu s novým stropom s kupolou vymaľoval dvorný maliar Jean-Baptiste Pillement iluzionistickými motívmi s exotickými rastlinami, vtákmi a orientálnymi hudobníkmi. V roku 1770 vystaval dvorný záhradník zámku Schönbrunn Louis Flechier na želanie Márie Terézie alej medzi zámkami Niederweiden a Schloss Hof.
Úpadok
Smrťou Márie Terézie začalo pre zámok Niederweiden obdobie úpadku. Postupne sa začali jednotlivé časti nábytku presúvať do zámku Schloss Hof alebo do Viedne. Záhrady kompletne prerástla burina. Keď cisár František Jozef koncom 19. storočia odovzdal zámok Schloss Hof do vojenskej správy, odstránili sa aj zo zámku Niederweiden všetky umelecké a kultúrnohistorické objekty. Zostala tak len prázdna, nevyužívaná zámocká budova.
Počas prvej svetovej vojny slúžilo prízemie zámku dokonca ako konská stajňa. Po skončení vojny, ktorá zapríčinila rozpad Rakúsko-Uhorska, prešiel zámok Niederweiden ako aj Schloss Hof do štátneho vlastníctva Rakúskej republiky. V nasledujúcich rokoch sa sčasti prepadli stropy niektorých miestností a okná a dvere už dlhšiu dobu nahradili pribité drevené dosky. Stav zámku sa zhoršil ešte viac počas druhej svetovej vojny, keď sa kupola oválnej sály zrútila. V roku 1956 sa síce začala rekonštrukcia, avšak krátko na to v zámku vypukol požiar, ktorý zničil skoro celú strechu a počas neštastia sa zrútil aj strop na schodisku. Rekonštrukcia tak bola prerušená.
Obnova
Pri príležitosti dolnorakúskej výstavy v roku 1986 „Princ Eugen a barokové Rakúsko“ („Prinz Eugen und das barocke Österreich“) sa na zámku Niederweiden začali rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré zámok zachránili pred definitívnym zánikom. Spolok „Marchfelder Schlösserverein“ založený v roku 1987 inicioval v nasledujúcich rokoch mnoho výstav, z ktorých sa mnohé uskutočnili v zámku Niederweiden.
Od založenia spoločnosti Marchfeldschlösser Revitalisierungs-und Betriebsges.m.b.H. v roku 2002 sa zámok Niederweiden prevažne prenajímal na podujatia. Od zlúčenia tejto spoločnosti so spoločnosťou Schloß Schönbrunn Kultur- und Betriebsges.m.b.H. v roku 2015 sa zámok Niederweiden pravidelne využíva ako výstavné miesto.
