V predizbe, ktorá sa nazývala aj antecamer, sa do dreveného obloženia stien vložilo osem obrazov vojenských bitiek od žiakov nemeckého maliara Augusta Querfurtha. Jedná sa o bitky, v ktorých bol cisár František Štefan Lotrinský najvyšším velieľom armády Svätej ríše rímskej. Na jednom z obrazov je vidieť aj Máriu Teréziu v koči počas jej návštevy vojenského tábora pri Heidelbergu v roku 1745.

V tejto miestnosti vyniká kombinácia nábytku z troch rôznych období : Mária Terézia si ponechala barokové konferenčné stolíky a aj sklenený luster. K nim pridala hracie stolíky z polovice 18. storočia a biele stoličky zo 70-tych rokov 18. storočia.

Na stupnici dôležitosti zaujala prijímacia miestnosť prvé miesto. Odzrkadľuje sa to aj v jej zariadení: steny a nábytok boli zčasti pozlátené a narozdiel od ostatných izieb sa tu nachádzal aj kozub a dve veľké zrkadlá.

V strede veľkého obrazu od rakúskeho maliara Josepha Hauzingera sa nachádza podobizeň francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. s jeho manželkou Máriou Antoinettou a arcivojvodom Maximiliánom. Maľba je súčasťou zbierky rodinných obrazov vyhotovených medzi rokmi 1776 a 1778 pre prijímaciu miestnosť a salón, na ktorých sú vyobrazené deti Márie Terézie. Na vyhotovenie tejto zbierky bola vypísaná súťaž na Viedenskej umeleckej akadémii, ktorej víťazmi sa stal jeden profesor a traja študenti. Z pôvodne ôsmich obrazov sa dnes na zámku Schloss Hof nachádza päť.

Do šedo-bieleho dreveného obloženia stien salóna boli vložené štyri veľkoformátové rodinné obrazy z roku 1776. Motívy obrazov sú príbuzné obrazom susednej prijímacej miestnosti – motívy zbierky rodinných obrazov boli špeciálne vybrané podľa želania Márie Terézie.

Na maľbách sa nachádzajú deti panovníčky žijúce v Taliansku. V strede sa nachádzajú obrazy dcér s ich rodinami a na postranných častiach miestnosti obrazy synov s rodinami. Obrazy spájajú bravúrnym spôsobom tematiku súkromia rodinného kruhu s nárokmi vtedy nevyhnutnej reprezentácie. Gestá taktiež vytvárajú spojitosť medzi obrazmi.

V spálni Márie Terézie, ktorá je vytapetovaná šedým hodvábnym taftom, sa nachádza podľa originálu zreokonštruovaná posteľ panovníčky. Štýl z čias princa Eugena nevyšiel ani za čias Márie Terézie očividne celkom z módy, pretože pre vyhotovenie panovníčkinho lôžka sa použili niektoré textilné časti zo staršej postele.

Na portréte Márie Terézie v odeve vdovy, ktorého autorom je údajne viedenský dvorný maliar Anton von Maron, je vládkyňa vyobrazená s Rádom hviezdneho kríža, dámskym ekvivalentom Rádu Zlatého rúna. V pozadí spálne sa nachádza ešte jedna malá miestnosť, takzvaná retiráda, v ktorej sa pôvodne nachádzala toaleta.

Témou služobnej izby je horúca čokoláda, jeden z najobľúbenejších nápojov 18. storočia. Tento exotický nápoj sa servíroval v osobitej šálke – jej súčasťou bolo totiž ešte jedno špeciálne kruhové držadlo, ktoré bolo spojené s podšálkou, a tak šálku spevňovalo. Týmto spôsobom sa malo zabrániť, aby sa nevylial jej vzácny obsah, čo sa kvôli trasľavým rukám slúžok niekedy stávalo. Šálke preto prischlo pomenovanie trembleuse, čo po francúzsky znamená šálka pre trasľavé ruky.