Za čias princa Eugena sa káva, vtedy nesmierne luxusný nápoj, podávala v osobitných miestnostiach ako je kaviarenský salón, čo svedčí o jej exkluzivite. Barokový kozub s bielym reliéfom od Alberta Camesinu dodnes pripomína pôvodnú funkciu tejto miestnosti: mladík podáva sediacej panej exotický nápoj v šálke.

O štyridsať rokov neskôr sa miestnosť premenila na predizbu apartmánu cisára Jozefa II. a tak sa aj jej zariadenie zmenilo. Pôvodné nástenné obloženie z orechového dreva sa nahradilo čínskym ručne maľovaným hodvábom, ktorý zodpovedal štýlu takzvanej chinoiserie, obľúbenej čínskej móde druhej polovice 18. storočia.

Zaoblené bohaté línie baroka nahradili prísne, strohé formy klasicizmu – štýl zariadenia sa tak drasticky zmenil, o čom svedčí hlavne mobiliár.

Jedáleň slúžila na stolovanie v kruhu rodiny alebo blízkych spoločníkov. V 18. storočí sa mohla dĺžka stola, tak ako aj množstvo jedálenskeho servisu spontánne meniť podľa počtu pozvaných hostí. Na hostinách v poľovníckom zámku sa podávala predovšetkým divina, ku ktorej sa s obľubou pilo víno z uhorských viníc princa Eugena. Po skončení hostiny sa stôl rozložil a odpratal z miestnosti. Prekrásny kozub ako aj štukové dekorácie pochádzajú z čias princa Eugena a svojimi motívmi mytologických bakchantských hodov poukazujú na funkciu tejto miestnosti.

Pôvodné nástenné obloženie z orechového dreva bolo v 70-tych rokoch 18. storočia nahradené bielo-zlatým motívom a miestnosť bola zariadená novým nábytkom. Z tohto obdobia pochádzajú aj obrazy s pohľadmi na mesto Neapol od maliara Antonia Jolliho. Pravdepodobne súvisia s jednou z dcér Márie Terézie, Máriou Karolínou, ktorá sa vydala za kráľa Ferdinanda Neapolsko-Sicílskeho.

Podľa pravidiel baroka mala každá významná miestnosť v kniežacom apartmáne aspoň jednu predizbu, takzvanú Ante Camer. V tejto izbe čakali návštevníci alebo prosebníci na svojho hostiteľa, ktorý ich prijal buď tu alebo v osobitnej audienčnej miestnosti.

Z tejto oficiálnej predizby sa o štyridsať rokov po smrti princa Eugena stala súkromná miestnosť, v ktorej sa hrával šach alebo aj karty. Pre túto novú funkciu miestnosti boli osobitne vyhotovené hracie stolíky.

Steny a nábytok boli potiahnuté pestrými bavlnenými látkami dovezenými z Indie. Momentálne sa tu nachádzajú ich kópie, ktoré sú zrekonštruované podľa originálu. Stropné štukové dekorácie zachované z 30-tych rokov 18. storočia tematizujú nečinnosť vojenského umenia, vďaka čomu rozkvitá krásne umenie.

Pôvodnú funkciu Jpzefovej spálne ako audienčnej miestnosti princa Eugena nám pripomína stropný reliéf. Grécka bohyňa múdrosti Pallas Aténa a rímska Prudencia, alegória dôvtipu, poukazujú na to, že princ spravodlivo a múdro rozhoduje o prosbách svojich návštevníkov.

V 70-tych rokoch 18. storočia už však audienčná miestnosť doslúžila a stala sa spálňou nového majiteľa. Niekdajšie látkové tapety na stenách zo žlto-bieleho hodvábu nahradila indická bavlna. Podľa originálnej predlohy sa zrekonštruovala posteľ a aj mobiliár sa nanovo potiahol touto látkou.

Spálňa princa Eugena, najdôležitejšia spomedzi všetkých miestností, bola stredobodom celého apartmánu. Princ sa odtiaľto mohol kochať pohľadom na statok a záhradu a miestnosť bola tiež vynikajúcim príkladom barokovej záľuby v bohatom kolorite: steny potiahnuté tmavomodrým damaskom výrazne kontrastovali s posteľou s nebesami zo žltého hodvábu.

Štyridsať rokov po smrti princa Eugena sa funkcia ako aj zariadenie miestnosti úplne zmenili. Celý mobiliár z 30-tych rokov 18. storočia sa odstránil a miestnosť sa luxusne zariadila ako salón. Steny a nábytok sa potiahli obľúbenou látkou z konca 18. storočia, takzvaným chiné à la branche alebo ikatom, ktorý bol vyrobený v Európe.